Aspoň raz, len tak stáť,
bezcieľne túlať sa
i keď už po stý krát,
hviezdam pokloniť sa
myšlienky nestriedať,
keď noc námesačná
v spoločnosti sveta
pred snom dňa utiekla
Aspoň raz, jediný raz
zľahka nečakane vstať,
v tej chvíli zažať, čakať,
kým vesmír, realita,
údel si nevymenia,
kým neostanem JA sám
pohrúžený do seba
i so svetom v hlbinách
Splynúc s krásou života,
so sluchom netopiera
a pocítiť, keď dávna
sila čo opiera sa
o bezvládny strach v mračnách,
keď hriech nedohasína,
so smútkom v kalných vodách
nezdolá Himaláj
ľudských duší sŕdc či strát,
čo strpeli celibát
v jednoliatych podobách
zmäteného človeka
Aspoň raz, stopnúť čas,
len tak bezcieľne stáť,
keď slzy vkradnú sa,
keď vládne v mestách mráz,
čo saje ľudskosť z nás
- sniť vlastný nočný Snár -
raz precitnúť z rána,
v úsvite storočia,
čo hriech Prvých stavia
nás pred Jeho oltár
no nenadišiel čas
ASPOŇ JEDINÝ RAZ,
zo svých chýb učiť sa?
Komentáre
aj
čo saje ľudskosť z nás==medzí ľudí vraciame sa zas, aby človek nezostal sám