Kytica túžby
spálených ruží
Tŕnisté chodníčky panenských chýb
priniesli svoje chlebodary
za daždivých dní dvoch duší
Koniec leží v nedohľadne
oheň smútku ticho pradie
vietor rozhádzal naše básne
a svetlá nádeje
našli sme v slepej uličke
Dotyky zranenej ruky
zhmotnili sa v realite
Písmená ľúbostných slov mi ušli,
prišli mi ako také klišé plytké
Krčah sĺz pretiekol
skrz končeky prstov
a kútiky pier prehli sa v bedrách,
ako keď sneh padá
na konci leta
Posledné pohľady
a na konci básne
S Bohom
Slová nehodno vysloviť
narušia tú chvíľku moci
a keď už nik z nás nič netuší,
dotiahnu mraky
Komentáre
hmm,