čiernobiela realita s niekedy ružovým pohľadom

Hrdinke

Dva zelené gombíky

čo za sklíčka sa skrývajú,

dva biele zúbky z úsmevu

nehu mi odhaľujú

Píšeš strofy veršovité

do hudby čo poznáme

Znameniami posiate

chodníky slov hádame

Možno je to gýč,

možno nebom nado mnou

možno je to nič

no som rád, že rozumie mi niekto

Milovaná, či Hrdinka,

je jedno, ako ju volám,

jedna z posledných, pre ktorú čistota

duše čosi znamená

Keď zápasím s čiernym dňom,

Ona volá ma Hrdinom

Keď zmývam si smútok z tváre

miluje moje básne…

…sentimentálne?

V Milovanej, či v Hrdinke,

každým dňom drieme

istota, že som hrdinom

dávaš mi to najavo dôkazom

aj keď pochybujem

či už v srdci, v duši mej

jest ešte kúsok dobroty ľudskej

http://www.youtube.com/watch?v=fGxUgmcOA-M