čiernobiela realita s niekedy ružovým pohľadom

Mozaika pocitov

Kto pozná správne odpovede?

Kto si trúfne na spovede?

Čo je správne a čo smie sa?

Kto zriekne sa emócií?

Veď bez lásky sme bezmocní,

ako vtáčatá bez peria

Dážď zmýva ti slzy z tváre

zarýva do dlane prázdnej

bez polovičky tej pravej

všetko zdá sa byť tak márne

Život je spurný, plný omylov,

preto nehráš už viac mozaiku pocitov?

„V šachu tiahla si prvá figúrkou,

poznala‘s pravidlá mozaiky pocitov?“

Do noci sa naše telá zahalili

myseľ ti trpké myšlienky  zaplavili

na dni, keď dýchala si jeho ústami

na chvíle, keď ťa jeho slová spútali

Život je skúpy, často od splínov

preto odmietaš hrať mozaiku pocitov?

Vzal ti kráľa a menoval ťa kráľovnou

no ty si sa bála mozaiky pocitov

Rozhodla sa viackrát neukradnúť

maličkosti cenné z bytu cudzích duší

Vzdala sa tak mozaiky pocitov

Dovolila si umrieť na lásku

Veď nevedela čo sa smie a čo sluší,

keď  podľahla mozaike pocitov