čiernobiela realita s niekedy ružovým pohľadom

Povedz mi len

Písmená spoj do slov, z hlások vytvor reč

len mne jasnú, nech neodchádzam preč

nezmárni šancu k doslovu

povedz čo treba mi k predslovu

nech spoznám

čo poznať mám

Povedz mi len pár slov bez zbohom,

keď badáš, že padám na dno,

ako kameň cez hrdlo studne

hľadím na steny kľudne,

odolávam prívalom nostalgie

túžiac len po tebe,

odopierajúc si kúsky z tvojich pier

Povedz mi že spím, že iba snívam

o tebe v izbe, kde život nedýcham

Povedz mi len,

že je to sen,

keď spím sám bez teba,

keď s tebou nebdiem

Povedz mi len, že sa mi to všetko zdá,

že ostaneš so mnou a vše zlé sa poddá

tomu čo je nám známe,

tomu čo sami márne hľadáme,

že všetko zlé razom zmizne,

že svetlo do tmavých dní prenikne

Povedz mi len, že už nikdy

nebudem musieť sa báť myšlienky,

že sám som tu

keď tupú samotu

prežívam,

keď dňom a nocou bezcieľne sa prebíjam

bez možnosti nádeje

čakajúc na rána lepšie…