čiernobiela realita s niekedy ružovým pohľadom

Svetlo sviečky

Poď,

na dvere mi zaklop,

od izby, kde plameň tlie,

kde naše sny a nádeje

prečkajú aj to zlé

Príď,

dvere prosím zavri,

nech prievan nám nesfúkne

i poslednú sviečku v kúte

pošlú po záruke

Poď,

do dažďa vyjdi von,

kde búrka, blesk vyčíňa,

kde hriech a bolesť z nás zmýva

potupená krivda

Príď,

v duši svetlo zažni

a podaj ruku aj tým,

čo nikdy nemilovali,

bo Krása sa tají

Poď

a opusti svoj dom,

zver sa do opatery

svetla sviečky, čo zacelí

rany neveriacich

Príď,

no len nezabudni

na to, v čo veriť chcel si,

na to, čo ťa k zraniteľným

zvalo celé veky