čiernobiela realita s niekedy ružovým pohľadom

Hriešny hnev

Dvere od hriešnej cely

do tmy sa rozostreli

Na prahu stál piaty hriech

V mojich rukách čistý lieh

„Zhasni svetlá a počúvaj hlas

keď do zámku kľúč vkladáš

Zhasni svetlá, spomeň na to

vše, čo život ti dalo!“

„Smútku tichých rán

sám nesmelo odolávam

a s hriechom v dlaniach

jemu statočne vysmievam!“

„V opojení zabúdaš

na vše spaľujúcu zášť

V odpustení pobadáš

pokoj v duši, čo hľadáš!“

Svetlá lámp razili si cestu

k tomu prekliatemu miestu

Dážď vyklepával morzeovku

z tváre zmyl mi čiernu smolu

Spoveď nemých pier

šírila po prázdnom byte

mnou hľadaný mier,

šeptajúc: „Čas na hnev  príde.“