čiernobiela realita s niekedy ružovým pohľadom

Jeden breh meno Bolesť má

veď každý úder koreň má

druhý dnes je len Spomienka

na tlkot srdca zo včera

Neobzriem sa ja už viackrát

zanechám za sebou stáť mráz,

čo poddal som sa mu stý ráz

V slabosti našiel liek na kaz

Spáliť mosty minulosti

nechať kosti v moci noci

s kvantom zlosti v urputnosti

myšlienku na smrť vyhostiť

Úsvit vstal v spoločnosti vrán

zošité telo ihlou z rán

zabudol som už na svoj plán

nech srdce neživí pomsta

Spáliť mosty minulosti

nechať zlosť žiť v moci cností

oddať sa kvantu milosti

a rána vítať v citlivosti

Spáliť mosty minulosti

nechať dôvod žiť prečo sniť

vlastný príbeh si vytvoriť

nech spálim most minulosti