Nad Dunajom, na úpätí skál,
slovanský rod, verne si zastal
a s bratom svým
hľadiac z výšin
kloniac k ľudu zraky,
hnali čierne mraky
Zubu času prepadli chrabro,
spomienky ohlodali bralo.
Vojny, boje,
vzali svoje.
Čo Slovákov zmáha,
to predkov sláva
Časy staré, už dávno zašlé,
povesťou múry vykladané,
doby dali
nič nevzali,
tak ľudu slúžili
jak Oni sľúbili.
Do diaľav, dvaja statní bratia,
jak oči človečie večne hľadia,
svoj rod hája,
len im Sláva,
symboly Slovanov,
hrady našich Bratov
Komentáre