Melódia spomienok
Spomínaš na časy,
keď sama postávala si
v rána a rany krákali?
Po prebudení netúžila si,
keď láska zdala sa ti,
ako okamih v raji.
Pamätáš si,
keď navštívila si
opustené mólo a svet zdal sa ti
každým kúskom rovnaký?
Keď morský príboj vrážal do stĺpov
a zem pod tebou chvela sa hrôzou?
Zbadal som ťa raz,
len tak na nábreží postávať.
Vystierala si ruky do diaľav.
V ten deň pršalo;
tys nemala dáždnik.
Vše márne sa zdalo.
Ja dobehol k tebe
čakajúc na znamenie
- ako nad priepasťou s hojdajúcimi sa nohami,
kde dole v rokline si rieka tiekla
ako prúd času, bezhraničná -
keď v tom pocítil som,
že nebesá plakali
v rytme tvojich slov
Spomínaš,
ako si sa hrávala
v záhrade pre nezrelých,
keď láska v nej kvitla
no nie pre teba
pri bráne do cudzích sadov?
Komentáre
hmm
kra kra kra...